V hudobnom podaní a notovom zápise môže slovo „tón“ znamenať veľa rôznych vecí, ktoré zahŕňajú doslovnú a koncepčnú terminológiu. Niektoré bežné definície tónu zahŕňajú:
- Hudobný zvuk
- A celý krok — interval rovný dvom poltóny (alebo polovičné kroky)
- Kvalita alebo charakter zvuku
Keď tón odkazuje na výšku
V západnej hudbe môže byť stabilný zvuk označený ako hudobný tón. Tón je najčastejšie charakterizovaný výškou, ako napríklad „A“ alebo „C“, ale zahŕňa aj zafarbenie (kvalita zvuku), trvanie a dokonca aj intenzitu (dynamiku zvuku). V mnohých formách hudby sa rôzne výšky menia moduláciou alebo vibrátom.
Ak napríklad huslista zahrá „E“ a do noty pridá vibrato, už to nie je čistý tón. Teraz má malé modulácie, ktoré môžu pridať teplo do zvuku, ale tiež zmeniť jeho výšku. Čistý tón má sínusový priebeh, ktorý je vzorom rovnomerného a opakujúceho sa kmitania. Výsledný zvuk je veľmi rovnomerný a stabilný.
Tón ako hudobný interval
Keďže tón v hudbe často odkazuje na výšku tónu, možno ho preložiť aj do hudobných krokov. Celý jeden krok sa skladá z dvoch polovičných krokov. Napríklad z C do D je celý krok, ale z C do C-ostrý a C-ostrý do D sú dva polovičné kroky. Môžu sa tiež nazývať „tóny“ alebo „poltóny“. Poltón je v podstate polovica tónu alebo polovičný krok.
Tón a kvalita zvuku
Tón môže tiež odkazovať na jedinečný rozdiel medzi hlasmi toho istého nástroja a farbou alebo náladou hlasu (nezamieňať s timbrom). Na rôznych nástrojoch a vo vokálnej hudbe môže byť tón vyjadrený mnohými rôznymi spôsobmi. Napríklad na klavíri bude jemný tón kontrastovať s ostrým a ostrým tónom, ktorý je umožnený technickými aspektmi klavírneho výkonu.
Speváčka môže zmeniť svoj tón tak, že zmení kvalitu svojho hlasu a urobí ho občas jemným a jemným, alebo naopak iným. Pre mnohých hudobníkov je schopnosť meniť a manipulovať s ich tónom pôsobivou zručnosťou, ktorá prichádza s praxou a technickou jemnosťou.
