Čo sa stalo s 'Ahoj'? Dôsledky duševného zdravia

Psychológia chodníka

V článku z júna 2012 pre BloombergTyler Falk opísal „psychológiu chodníka“, s ktorou sa pravidelne stretával na svojej obľúbenej prechádzke zo svojho bytu cez štvrť Capitol Hill na východný trh vo Washingtone, D.C. Jedného dňa ho prekvapilo, keď ho privítal cudzinec, ktorý povedal „ahoj“ a spýtal sa ho, ako sa má. To inšpirovalo Falka k pokusu o experiment. Napísal:

Cestou späť som sa rozhodol spočítať, koľko ľudí by ma uznalo, keď som ich minul na chodníku. Snažil som sa nadviazať očný kontakt s každým, kto okolo mňa prešiel, spolu s kýmkoľvek na ich trávniku alebo verande. Každému, kto sa stretol s mojím pohľadom, som dal „bod potvrdenia“ a sledoval som, koľko ľudí nadviazalo očný kontakt, pozdravilo (aj bez očného kontaktu) alebo zamávalo.

Z 24 ľudí alebo skupín, ktoré Falk prešiel, ho uznali iba traja. To podnietilo Falka k ďalšiemu skúmaniu a skúmaniu jeho vlastnej túžby byť oplatený nejakou formou uznania, dokonca aj od cudzích ľudí. Narazil na štúdiu v časopise

Psychologická veda, ktorá tvrdila, že keďže sociálne prepojenie je životne dôležité pre prežitie ľudstva, sme ťažko naladení na to, aby sme si všimli aj tie najmenšie známky začlenenia alebo vylúčenia. Niečo také malé, ako je očný kontakt okoloidúceho cudzinca – alebo jeho nedostatok – môže vyjadriť, či patríme; a pocit spolupatričnosti je dôležitou súčasťou duševného zdravia.

Keď sa cudzinci navzájom nepozdravia, aké sú dôsledky pre duševné zdravie?

Američania majú dlho povesť priateľstva. Pozdravovanie cudzincov je v našej kultúrnej DNA, no Falkova skúsenosť tiež nie je nezvyčajná. Mnoho ľudí vyjadruje podobné skúsenosti online. "Sú Američania menej priateľskí?" je bežné vlákno dotazov a konverzácií napríklad na fórach.

Zdá sa, že odpoveď je „áno“. Výskum z General Social Survey zistil, že Američania majú sa za posledných 40 rokov stali menej spoločenskými a že jedna tretina z nich sa nerozpráva ani so svojimi susedia.

Medzitým majú Američania menej priateľov a sú osamelí ako kedykoľvek predtým. Tento nárast sociálnej izolácie môže vyvolať zneužívanie návykových látok a iné problémy duševného zdravia –trend, ktorý podľa odborníkov pandémia ešte zhoršila.

Prípad duševného zdravia, keď hovoríte „Ahoj“ cudzincom

Či už je to na prechádzke, vo výťahu alebo pri pokladni alebo psovi, v parku, štúdie zistili, že pozdravy s cudzími ľuďmi vám môžu zlepšiť náladu. Správa NPR z roku 2019 zhrnul tieto zistenia vrátane nasledujúceho experimentu:

Keď sa psychológ z University of British Columbia rozhodol otestovať, aké krátke sú rozhovory s cudzinci môžu ovplyvniť náladu, pridelila skupine testovacích subjektov, aby išli do rušného Starbucks a kúpili si a nápoj. Polovica z nich dostala pokyn, aby vstúpili a vystúpili; druhá polovica dostala pokyn nadviazať rozhovor s pokladníkom. Nakoniec testované osoby, ktoré nadviazali konverzáciu s pokladníkom, odišli zo Starbucks v lepšej nálade a cítili väčšiu spolupatričnosť so svojou komunitou.

Výskumníci zistili, že samotná výmena priateľského očného kontaktu môže zdvihnúť náladu a vybudovať zmysel pre komunitu – tak čo tomu bráni? Veľkú časť problému tvoria smartfóny, uviedli vedci. Faktormi môže byť aj vyššia miera stresu a dlhší pracovný čas. (Tieto a ešte ďalšie problémy súvisia so zneužívaním návykových látok a problémami duševného zdravia.)

Zapojte sa do výzvy #WorldHelloDay

Povedať „ahoj“ niekomu novému môže byť zastrašujúcejšie pre tých, ktorí nie sú extroverti, alebo pre tých, ktorí sa boja rozprávať s cudzími ľuďmi. Zvážte účasť na „World Hello Day“ (21. november). Jedinou podmienkou účasti je povedať 10 „ahoj“ v ten deň. Zvážte prechádzku po okolí ako Falk a pozdravte každého, koho stretnete. Alebo, keď idete von a robíte veci, úmyselne pozdravte osobu za pultom drogérie, pokladňou alebo na benzínovej pumpe.

Svetový deň pozdravov sa začal pred 50 rokmi ako snaha zachovať svetový mier prostredníctvom komunikácie a nie silou. Tento rok prichádza Svetový deň pozdravov v čase, keď sa zdá, že Američania sú viac rozdelení ako kedykoľvek predtým a nedôvera k cudzincom môže byť, ak vôbec niečo, výraznejšia. Vďaka tomu je jednoduchý akt povedať „ahoj“ ešte silnejší, nielen ako povzbudenie nálady, ale aj ako moment pre ľudské spojenie a spolupatričnosť, ktorá presahuje rozdiely.

Tento obsah je presný a pravdivý podľa najlepšieho vedomia autora a nie je určený na to, aby nahradil formálne a individuálne rady od kvalifikovaného odborníka.