Terciárne farby sú stredné farby, ktoré sa vyrábajú zmiešaním rovnakých koncentrácií primárnej farby so sekundárnou farbou, ktorá k nej prilieha na farebnom kruhu.
Existujú tri základné farby - červená, žltá a modrá; tri sekundárne farby (vyrobené zmiešaním dvoch základných farieb v rovnakých koncentráciách) – zelená, oranžová a fialová; a šesť terciárnych farieb - červeno-oranžová, žlto-oranžová, červeno-fialová, modro-fialová, žltozelená a modrozelená. Tradičné je pomenovanie terciárnej farby počnúc prvou primárnou farbou a potom sekundárnou farbou, oddelené pomlčkou.
Terciárne farby sú kroky medzi primárnymi a sekundárnymi farbami v 12-dielnom farebnom kruhu. 12-dielne farebné koliesko pozostáva z primárnych, sekundárnych a terciárnych farieb, ako na obrázku, s #1 predstavuje primárne farby, #2 predstavuje sekundárne farby a #3 predstavuje terciárne farby. 6-dielne farebné koliesko pozostáva z primárnych a sekundárnych farieb a 3-dielne farebné koliesko sa skladá zo základných farieb.
„Úpravou proporcií primárnych a sekundárnych farieb môžete vytvoriť širokú škálu jemných farieb. Ďalšie prechodné farby je možné vytvoriť opakovaným miešaním každého susedného páru, kým nedosiahnete takmer nepretržitý prechod farieb. (1)
Používanie terciárov, ktoré vám pomôžu miešať farby
Prvé farebné koliesko vytvoril Sir Isaac Newton v roku 1704 po tom, čo objavil viditeľné spektrum bieleho slnečného svetla, keď prechádzalo hranolom. Keď Newton videl postupnosť červenej, oranžovej, žltej, zelenej, modrej, indigovej a fialovej (známej ako skratka ROY-G-BIV), zistil, že červená, žltá a modrá sú farby, z ktorých všetky ostatné farby boli odvodené a vytvorili farebné koliesko na tomto základe, pričom sekvenciu farieb otočili späť na seba, aby vytvorili kruh a ukázali prirodzený priebeh farby.
V roku 1876 Louis Prang pokročil v teórii farebného kolieska a vytvoril farebné koliesko, ktoré dnes poznáme, zjednodušenú verziu čistých odtieňov spektra (nie odtiene, tóny alebo odtiene), vysvetliť teóriu farieb a slúžiť ako nástroj pre umelcov, aby pochopili, ako lepšie miešať farby a vytvárať farby, ktoré chcú.
Pochopilo sa, že farby sa navzájom spájajú dvoma rôznymi spôsobmi: buď kontrastujú, alebo harmonizujú. Farebné koliesko nám pomáha vizualizovať, ako farby navzájom súvisia, podľa ich vzájomnej polohy na farebnom koliesku. Tie farby, ktoré sú bližšie k sebe, sú kompatibilnejšie a lepšie harmonizujú, pričom pri zmiešaní vytvárajú intenzívnejšie farby spolu, zatiaľ čo tie, ktoré sú od seba ďalej, sú kontrastnejšie a pri zmiešaní vytvárajú neutrálnejšie alebo sýtenejšie farby spolu.
Farby, ktoré spolu susedia, sa nazývajú analogické farby a harmonizovať sa navzájom. Tie, ktoré sú oproti sebe, sa nazývajú komplementárne farby. Tieto farby, keď sa zmiešajú, majú za následok hnedastý odtieň a jeden doplnok možno použiť na neutralizáciu alebo desaturáciu iného.
Napríklad na vytvorenie terciárnej farby so žltou ju môžete skombinovať so sekundárnou farbou medzi žltou a červenou, čo je oranžová, dostať žlto-oranžovú alebo so sekundárnou farbou medzi žltou a modrou, ktorá je zelená, dostať žltá zelená.
Na desaturáciu žlto-oranžovej by ste ju zmiešali s jej opakom, modro-fialovou. Na desaturáciu žltozelenej by ste ju zmiešali s jej opakom, červenofialovou.
Ak by ste sa pokúšali namiešať intenzívnu zelenú, použili by ste studenú žltú, napríklad a žlté svetlo hansa a teplá modrá ako napr blankytná modrá pretože sú na farebnom koliesku bližšie k sebe. Nechceli by ste použiť žlto-oranžovú farbu, ako napr žltooranžové azo a ultramarínová modrá pretože sú na farebnom koliesku ďalej od seba. Tieto farby obsahujú trochu červenej, čím sa kombinujú všetky tri základné farby v jednej zmesi, takže konečná farba je trochu hnedá alebo neutrálna zelená.
Pamätajte, že čím bližšie sú rôzne farby na farebnom koliesku, tým sú kompatibilnejšie a tým intenzívnejšia bude výsledná farba, keď sa farby zmiešajú.
Definícia treťohôr na základe Goetheho trojuholníka (menej používané)
V roku 1810 Johan Wolfgang Goethe spochybnil Newtonove predpoklady o farbách a vzťahoch farieb a publikoval svoje vlastné Teórie o farbe na základe vnímaných psychologických účinkov farby. In Goetheho trojuholník tri základné farby - červená, žltá a modrá - sú vo vrcholoch trojuholníka a sekundárne farby sú v strede pozdĺž okrajov trojuholníka. Čo je iné, je to, že terciárne sú neutrálny farebné trojuholníky vytvorené kombináciou primárnej farby so sekundárnou farbou opak to skôr ako priľahlé k tomu. Pretože to kombinuje všetky základné farby, výsledkom je variácia hnedej a celkom odlišná od bežne používanej definície terciárnej farby, ktorá je užitočnejšia pre maliarov. Goetheho terciáre sú skôr tým, čo maliari bežne poznajú neutrálne farby.
LITERATÚRA
1. Jennings, Simon, Kompletný manuál pre umelca, Definitívny sprievodca kresbou a maľbou, s. 214, Chronicle Books, San Francisco, 2014.
