V 60-tych rokoch 20. storočia bolo mnoho PA systémov konečne dostatočne kvalitných na to, aby kapely mali prebytočné reproduktory a prirodzene ich začali otáčať, aby sa lepšie počuli. Tieto primitívne monitorovacie riešenia boli začiatkom celého odvetvia: odvetvia, ktoré pomáha hudobníkom lepšie počuť. V posledných rokoch si in-ear monitoring – používanie malých reproduktorov vo vašich ušiach – získava na popularite oproti tradičným monitorovým reproduktorom na pódiu aj v domácich štúdiách. Obaja ponúkajú svoje silné a slabé stránky.
Monitorovanie reproduktorov
Klinový alebo reproduktorový monitoring je štandardom pre domáce štúdiá aj živé hudobné kluby. Pri živom zvuku sú kliny napájané buď zo samostatnej monitorovacej dosky, ktorá je oddelená od pódia a vytvára vlastný mix pre každého hudobníka alebo napájaný z pomocných sendov z front-of-house zvuková doska. Kliny monitora bývajú veľmi hlasné; pripisuje sa im to, že sú jedným z dôvodov, prečo musia byť pracujúci hudobníci takí svedomití, pokiaľ ide o ich zdravie sluchu. Výhody klinov sú celkom jasné – veľa hudobníkov uprednostňuje kliny, pretože im to umožňuje vytvoriť si vlastný počúvacie prostredie, ktoré zahŕňa nielen klin a mix z neho vychádzajúci, ale aj ich gitarové zosilňovače a reverb miestnosť. Väčšina audiológov však súhlasí: hlasitosť klinov je zlá pre váš sluch. Klinové monitorovanie je náročné aj pre pracujúce kapely, ktoré si musia zabezpečiť svoje vlastné PA systémy; systémy sú ťažké a vyžadujú veľa času na nastavenie.
V nahrávacích štúdiách hovorca monitorovanie je štandard. Je náročné získať dobrý mix na slúchadlách, pokiaľ nie sú veľmi ploché a presné. Monitorovanie reproduktorov je tiež najlepší spôsob, ako zistiť, ako bude mix znieť na rôznych systémoch.
In-Ear Monitoring
V prvých dňoch monitorovania v uchu inžinieri ako Marty Garcia z Future Sonics skladovali slúchadlá Sony do hrubých ušných tvaroviek pripojených k pevne pripojeným zosilňovačom. Teraz máme extrémne komplikované in-ear systémy; na mieru tvarované slúchadlá s dvomi alebo tromi reproduktormi v každom (na samostatné ovládanie stredov, výšok a hĺbok) sa stávajú štandardné a mnohé in-ear monitory začleňujú do slúchadiel ambientné systémy, aby sa skrátila krivka učenia do uší. In-ear monitoring má niekoľko výhod, z ktorých najväčšou je ochrana sluchu. Odstrihnúť sa od hlasných javísk je skvelý nápad, pretože môžete ovládať hlasitosť a mixovať, ako chcete, bez námahy.
Nevýhody sú prekvapivo podobné ako pri klinovom monitoringu: občas poslucháči tlačia do uší hlasnejšie, než by mali, pričom zabúdajú, že tým môžu dosiahnuť rovnaké hladiny akustického tlaku ako klin monitory. Množstvo umelcov si navyše nevie zvyknúť na izoláciu, proti ktorej sa dá bojovať pomocou ambientných mikrofónov na pódiu.
Pre domáce štúdiá môže byť dobrý pár do uší presným – aj keď drahým – spôsobom monitorovania nahrávacieho mixu.
